Príbehy z prameňa - recenzia

Katarína Mikolášová: Príbehy z prameňa, ilustrácie Peter Uchnár

Bratislava : Vydavateľstvo SSS, 2018.

Recenzia:

Katarína Mikolášová (ktorá je i autorkou piatich neprehliadnuteľných zbierok poézie) si vo svete detskej literatúry vybudovala kvalitatívne vzostupný, čitateľsky ustálený priestor. Literárne vyzrieva, jej výpoveď vyviera z najhlbšieho vnútra ako teplé pramene, ktoré sa stali námetom jej posledných dvoch knižiek - Bojnickí búbeli a Príbehy z prameňa. Ich spoločným menovateľom je aj ilustrátor Peter Uchnár, ktorý umocnil umeleckú hodnotu oboch titulov, o čom svedčia aj ich ocenenia. Bojnickí búbeli získali Cenu detskej poroty BIB na Bienále ilustrácií Bratislava 2017, Príbehy z prameňa sa stali v roku 2018 Najkrajšou detskou knihou jesene v súťaži BIBIANY - medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave. Mikolášovej Bojnickí búbeli získali prémiu Literárneho fondu, jej poviedka Ovečky v čerešňovom sade dostala v roku 2014 Cenu dieťaťa - Hlavnú cenu v súťaži poviedok pre deti a -násťročných, ktorú už pätnásť rokov vyhlasuje vydavateľstvo Perfekt. Najlepšie poviedky každoročne vydáva v knižnej publikácii. Najnovšia knižka Kataríny Mikolášovej - Príbehy z prameňa - obsiahla široký časový oblúk - od zrodenia samotnej Zeme až po spoločensky civilizovanú históriu ľudstva. Autorka medzi jednotlivými príbehmi vytvorila spojivo, ktoré sa sústreďuje okolo imaginatívnej postavy Alma - ducha teplého prameňa, ktorý v rôznych podobách a v rôznych časových rovinách vstupuje do života anonymných i neanonymných historických postáv. Príbehmi nás sprevádza dievčatko Julka so svojou starou mamou na vozíku. Spoločne objavujú idylické zákutia bojnického kúpeľného parku, v ktorom sa dejú podivuhodné veci. Stará mama prezradí dievčatku tajomstvo: to všetko zvláštne, magické, neviditeľné je dielom jazerného ducha Alma. V autorkinom rozprávaní sa stretávajú dva svety - poetizmus a krehká obraznosť pri vytváraní sugestívnej atmosféry prostredia a duševných pohnútok postáv, a na druhej strane drsnosť, ba až krutosť, ktorá sprevádza naturálny boj o holé prežitie, o väčší kus zeme či majetku. Od pravekého ohňa k úsvitu civilizácie či k prvým pokusom o nastoľovanie poriadku a práva v spoločenských systémoch putuje autorka nielen po vonkajšej vývojovej osi, ale zameriava sa aj na vývoj ľudského ducha, prebúdzajúcich sa ľudských emócií a ušľachtilých pocitov, pohnútok vedúcich od utilitárnej potreby k človečenstvu. V príbehoch, ktorých pozadie vytvára živelný pohyb násilnej nutnosti z potreby prežiť, ovládať a vládnuť, vynára sa iná rovina: zábezpeku rodovej bezpečnosti sťažuje rodiaci sa otcovský cit, nad pudom sebazáchovy sa vznáša sila lásky a hrôzam vojny vzdorujú živé a povzbudivé tóny zázračnej píšťaly, z ktorej vyletujú vtáčiky. Autorka ide po vývojovom oblúku svojich postáv ďalej - kde je hranica nášho odlúčenia z lona prírody, kedy nastáva zlom, v ktorom naše ušľachtilé city a emócie dostávajú démonickú podobu a prechádzajú na stranu temnoty? Kedy je to víťazstvo lásky a kedy slepota? Aj keď postavy vynárajúce sa z príbehov žili v dávnych časoch, prežívanie Gregora, Justíny, Jakuba či zatrpknutej Kamenice sú súčasťou nášho života. Niektoré príbehy obsahujú veľa odkazov na reálnu históriu a majú svoju konkrétnu noetickú hodnotu. V tejto súvislosti oceňujem "výkladový slovníček" v závere knihy "Možno vás zaujíma". Čitateľom pomáha v historickej aj faktografickej orientácii jednotlivých dejových epizód, pomáha im vytvárať rámcové časové súradnice. Príbehy jazerného ducha Alma nie sú len jeho príbehmi. Sú príbehmi vzmáhajúceho sa ľudského ducha, históriou duše. Sú o sile človeka, ale aj o jeho veľkej krehkosti. Sú o tom, že ak si chceme zachovať svoju silu a ľudskosť, mali by sme žiť v súlade s duchom prírody a životodarnej zeme, z ktorej vyklíčila naša prirodzenosť. O tom, že dôverovať sile prírody znamená postaviť sa z kolien na nohy a nezabúdať pritom na vďačnosť Stvoriteľovi.

ĽUBICA KEPŠTOVÁ, REVUE BIBIANA 3/2019