Zmijanje

 je hornatý kraj v severozápadnej časti Bosny a Hercegoviny s prekrásnou prírodou a bohatou históriou. Administratívne patrí do Republiky srbskej 1.Hranice tohto regiónu sa podľa rôznych bádateľov líšia. Podľa viacerých z nich tvorí Zmijanje územie medzi riekami Vrbas na východe a Sanou na západe, pohorím Kozara na severe a mestami Mrkonjić Grad a Ključ na juhu. V stredoveku patril tento kraj župe Zemljanik.

V 15. storočí napadli Turci vtedajšie Bosnianske kráľovstvo a postupne ho ovládli. V roku 1528 sa dostala pod osmanskú nadvládu aj oblasť župy Zemljanik. Na jej území vznikla nahija 2 Zmijanje. Názov Zmijanje sa prvýkrát spomína v tureckých spisoch v roku 1541.

O pôvode tohto názvu existuje viacero legiend. Podľa jednej z nich, keď Turci dobyli tieto kraje, kráľ utiekol za hranice. Turci mu uniesli dcéru a mučili ju. Otec začul jej stonanie a spýtal sa, čo sa stalo. "Uštipla ma zmija," odvetila. Podľa toho vraj nazvali tento kraj Zmijanje. Iný príbeh hovorí o ceste, ktorá vedie na Manjaču a kľukatí sa ako had. Preto sa oblasť pod Manjačou volá Zmijanje.

Skutočný pôvod názvu Zmijanje vysvetlil etnograf 3 Milan Karanović 4. V čase tureckej nadvlády sa nahia najskôr nazývala Kol-Zmijanje. Tento názov sa vyvinul z tureckého slova "zimi" (množné číslo "zimijan"). Označoval poddaného moslimského štátu, ktorý nebol moslimskej viery. Slovo "kol" predstavuje stráž alebo čatu. Názov Kol-Zmijanje označoval kresťanov v tureckom štáte s určitými privilégiami, ale aj vojenskými povinnosťami. S najväčšou pravdepodobnosťou boli títo kresťania strážcami štátnej a vojenskej cesty. Svedčí o tom aj názov obce Stražice. Po tejto dôležitej ceste sa turecké vojsko pohybovalo smerom k Slavónii a Chorvátsku. Spájala tiež mesto Travnik, kde sídlil vezír, s Banjou Lukou.

Z názvu Kol-Zmijanje neskôr vzniklo pomenovanie Zmijanje.

Výskumu regiónu sa venoval aj srbský spisovateľ Petar Kočić 5, ktorý sa narodil v obci Stričići. O svojom rodnom kraji a jeho obyvateľoch napísal množstvo poviedok. Známa je jeho poviedka Jablan, ktorá hovorí o boji dvoch býkov. V širšom, prenesenom zmysle ide o boj medzi roľníkmi a vrchnosťou.

Od najstarších čias až podnes žije v tejto oblasti obyvateľstvo srbskej národnosti. V minulosti sa zaoberalo predovšetkým chovom zvierat, najmä oviec. Počas tureckej nadvlády mali obyvatelia Zmijanja určitú autonómiu. Zachovali si pravoslávne náboženstvo a vládli tu miestne kniežatá. Prvým z nich bol knieža Ratko, po ktorom bola pomenovaná obec Ratkovo. Všetky kniežatá, ktoré vládli v nahii Zmijanije počas tureckej nadvlády, pochádzajú z jeho rodu.

Kraj je opradený mnohými legendami. Často sa v nich spomína hrdina Rajko zo Zmijanja. Zachovalo sa aj veľa ľudových piesní, ktoré tohto hrdinu ospevujú.

Tradície a folklór si zmijanjci starostlivo strážia. V oblasti pracuje viacero ľudových umeleckých súborov, ktoré predvádzajú tradičné ľudové zvyky, piesne, tance, hudobné nástroje a kroje. Preslávená je tradičná ľudová výšivka "zmijanjski vez", ktorá je zapísaná na Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Výšivka tvorí bohatú výzdobu na národných krojoch – mužských aj ženských košeliach. Je typická tmavomodrou farbou a krížikovým vzorom.

Z tradičných remesiel v tomto kraji prekvitá najmä kováčstvo. Výroba známej ručne kovanej kosy "varcarky" začala zhruba pred 500 rokmi a pretrváva dodnes.

Zmijanje oplýva prekrásnou, ničím nenarušenou prírodou. Rozsiahle lesné porasty obývajú srnce, líšky, zajace, ale aj diviaky a medvede. Svoj domov tu má vzácny tetrov hlucháň. Výdatné pramene a rieky s nezvyčajne čistou vodou sú rajom pre pstruhy či lipne.

Ľudia na vidieku sa aj dnes zaoberajú chovom dobytka a pestovaním plodín. Obľúbenou rastlinou je pohánka, z ktorej melú múku. Regionálna špecialita je "heljdina ljevača" - slaný koláč z pohánkovej múky s kajmakom 6.

Vysvetlivky:

1 Republika srbská - štát Bosna a Hercegovina je od roku 1995 rozdelený na tri časti - na Federáciu Bosna a Hercegovina, Republiku srbskú a distrikt Brčko

2 nahia - administratívna časť v Osmanskej ríši

3 etnograf - odborník, ktorý sa zaoberá etnografiou. Etnografia je náuka o dejinách, živote a kultúre určitého národa, zaoberá sa jeho hmotnou a duchovnou kultúrou. Hmotnou kultúrou nazývame všetko, čo ľudia vytvorili, napríklad obydlia, pracovné nástroje, oblečenie a iné predmety, ale aj pestovanie plodín a chov zvierat. Do duchovnej kultúry patria rôzne druhy umenia vrátane ľudových piesní, tancov, povestí. Patrí sem aj mytológia a náboženstvo.

4 Milan Karanović (1882 – 1955) bol srbský etnograf. Už počas štúdia sa venoval amatérskemu výskumu. Ako študent prvého ročníka seminára publikoval svoju prvú vedeckú prácu. Po ukončení štúdia teológie pôsobil ako kňaz. Neskôr pracoval v Ústave pre štúdium Balkánu v Sarajeve a do roku 1946 pôsobil ako etnograf v Národnom múzeu v Sarajeve. Venoval sa výskumu kultúrneho dedičstva regiónu Bosnianska krajina. Ľudové piesne, výšivky, zvyky a obyčaje sú len časťou folklórneho bohatstva, ktoré zozbieral za takmer päťdesiat rokov. Prostredníctvom spisovateľa Petra Kočića spoznal Karanović kraj Zmijanje a rozhodol sa preskúmať históriu a tradície tohto regiónu.

5 Petar Kočić (29. jún 1877 — 27. august 1916) bol významný srbský spisovateľ a politik. Narodil sa v Stričići. Základnú školu ukončil v kláštore Gomionica a po štúdiu na gymnáziu študoval na Viedenskej univerzite. Písal články proti rakúsko-uhorskej správe a zúčastnil sa veľkého ľudového štrajku. Kvôli novinovým článkom a kritike vlády ho niekoľkokrát zatkli a uväznili. Pôsobil aj ako poslanec bosniansko-hercegovského parlamentu.
Umelecký vrchol dosiahol písaním poviedok a dramatických hier. Vydal tri zbierky poviedok s rovnakým názvom Z hory a spod hory, neskoršom období svojej tvorby vydal diela Stony zo Zmijanja a Sudanija. Z divadelných hier je najznámejšia Jazvec na súde. Venoval sa etnografickému štúdiu rodného kraja, o ktorom aj písal. Kočića považujú za jedného z prvých moderných spisovateľov srbskej literatúry, ako aj za prvého veľkého srbského spisovateľa Bosny a Hercegoviny.
Kočićovo meno nesie veľké množstvo ulíc, škôl, niekoľko literárnych ocenení, divadelný festival a kultúrne podujatie Kočićov zbor. Osobnosť Petra Kočića zobrazili na erbe mesta Banja Luka a jeho podobizeň sa nachádza aj na bankovkách.

6 kajmak - tradičná špecialita, pripravuje sa postupným zbieraním povlaku z vareného plnotučného mlieka. Zber sa po osolení zhromažďuje v drevenej nádobe, kde postupne dozrieva. Čerstvý kajmak, ktorý má niekoľko dní, sa podobá maslu. Zrelý starší kajmak, najmä ak je viac nasolený, sa podobá skôr syru.

Ukážka z knihy Biela zmija 

Návrat na podmienky súťaže